ašu týždenné dovolenku v Alpách začíname aklimatizačným výstupom na jedinú štvortisícovku, ktorá leží celá na území Talianska – Gran Paradiso. Plány sú oveľa smelšie, ale o nich až neskôr. Poďme pekne po poriadku.
Camping Pont Breuil – 2 000 m.n.m.
Takmer celú sobotu nám zaberie cesta z Bratislavy do kempu Camping Pont Breuil v údolí Aosta. Keďže máme ešte nejaké voľné miesta v autách, berieme po ceste cez Rakúsko a Taliansko ešte nejakých spolucestovateľov. Cesta je celkom nudná, zväčša po diaľniciach. Až v údolí Aosta sa výhľady zmenia a konečne vidíme pred sebou nejaké končiare. Aj okolie sa zmenilo a prechádzame cez nádherné horské dedinky s drevenicami a peknými hradmi nad nimi. Večer sa ubytujeme v kempe, uvaríme večeru a ideme spať (tento krát ešte bez budíka).
Camp Pont Breuil v obklopení hôr
Rifugio Vittorio Emanuele II – 2 732 m.n.m.
Ráno si popri raňajkách balíme veci do batohov. Máme ich celkom ťažké, ale chata je len 700 výškových metrov vyššie, tak nám to až tak nevadí. Stan si tu vieme nechať rozložený aj keď budeme preč.
Cesta na chatu Rifugio Vittorio Emanuele II (najlepší spôsob ako si rezervovať miesta je im rovno zavolať) je značená a ľahká. Začína priamo v kempe ako poľná cesta.
Cesta z kempu na chatu Rifugio Vittorio Emanuele II
O chvíľu sa dostaneme do lesa, kde cesta začína prudko stúpať. Serpentíny nás dovedú až na travnaté svahy nad hranicu lesa.
Pohľad zhora na trasu ku chate
Stále ľahkou širokou cestou vystúpame k samotnej chate. Cesta nám zabrala 2 hodiny.
Pohľad na trasu ku chate
Rifugio Vittorio Emanuele II
Máme ešte dosť času, tak si dávam tréningový výšľap o 300 m vyššie nad chatu aby som si pozrel úseky, ktoré pôjdeme ešte za tmy. Tam už vidím aj náš zajtrajší cieľ – vrchol Gran Paradiso a rôzne výstupové trasy naň. Dá sa ísť buď po skalnom hrebienku, ktorý sa ešte delí na dve trasy alebo rovno zdola po snehu. Všetky tri cesty sa však pod vrcholom spájajú a posledná časť je spoločná. Večer si navaríme kuskus s tuniakom a ideme spať, budík je nastavený na 4:00.
Gran Paradiso
Gran Paradiso – 4 061 m.n.m
Ráno si dávame chleba s džemom a asi o 4:30 vyrážame z chaty. Ideme ešte po tme s čelovkami, ale stratiť sa nedá keďže ide zarovno s nami množstvo ďalších turistov. Na miesto, kde som bol včera, prichádzame celkom rýchlo.
Cesty na Gran Paradiso fotené za svetla predošlý deň. My sme šli poslednou (čiarkovanou) trasou
Vidíme, že niektorí sa rozhodli pre sneh už od začiatku. My postupujeme vyšlapanou cestou až na akúsi kamennú plošinu. O chvíľu stojíme na okraji ľadovca, obúvame mačky a naväzujeme sa na lano. Cesta ďalej pokračuje po ľadovci až pod vrchol.
Vstupujeme na ľadovec
Po pravej ruke vidíme zvyšné trasy. Orientácia nie je náročná, celý čas vidíte svoj cieľ pred sebou a stopa je taktiež dobre prešliapaná.
Tu sa stretávajú všetky cesty z tejto strany hory
Posledné metre (vzadu vidieť jednosmernú premávku na vrchol a z vrcholu)
Vrcholová pasáž je jednosmerná. K soške madonny najprv treba traverzovať popod vrchol a zozadu vyliezť krátku stienku, najťažší úsek celej trasy. Hore stojíme zhruba po 5,5 hodinách.
Nákres jedmosmerky na vrchole
Gran Paradiso vrchol
Zostup
Na vrchole strávime asi hodinu. Oddychujeme a jeme tyčinky. Následne sa opäť naviažeme na lano a ideme smerom dole. Podľa očakávania, cesta dole po snehu ide rýchlejšie. Na križovatke ciest sa vydávame doľava tzn. zostupujeme po snehu až dole ku chate. Na chatu nám to trvá asi 3:15 h.
Pohľad z vrcholu na cestu hore
Na chate si dáme obed, trochu si oddýchneme a pokračujeme dole do kempu. Tam prichádzame po ďalších dvoch hodinách. Celí unavení sa vrháme do sprchy a variť večeru.
Späť v kempe
Aklimatizačný výstup máme úspešne za sebou. Teraz už len kontrolujeme počasie na náš hlavný projekt – Matterhorn. Nevyzerá síce úplne ideálne, ale stále je to reálne. Predsa len je to ešte dva dni dopredu. Uvidíme na mieste. Teraz si vychutnáme zaslúžený spánok.
Ak ste zmeškali video z nášho výstupu na začiatku článku, pozrite si ho teraz:
