o sobotnajšej túre na Kežmarské štíty padá rozhodnutie v nedeľu vyšlapať na vrch Satan. Namiesto šetrného vývozu lanovkou si to musíme teraz všetko podstivo odkráčať. Parkujeme pri Štrbskom plese na parkovisku najbližšie ako sa dá a vydávame sa po žltej značke smerom ku vodopádu Skok. Počasie je také ako včera, pod mrakom, ale dážď v nedohľadne. Spoločnosť nám robia hordy turistov, ktorí sa prišli tiež poprechádzať na túto nenáročnú trasu. Frekventovanú značenú cestu opúštame tesne pred vodopádom a popri plese prekračujeme potok na druhú stranu. Ocitneme sa pod niekoľkými žľabmi vedúcimi hore na hrebeň. Zprava ho uzatvára Patria. Tu si dávame prvú prestávku, tlačíme tyčinky a dohadujeme sa kadiaľ sa pustíme ďalej. Voľba padla na žlab najbližšie k Patrii.
Malá bašta – 2 289 m.n.m., Predná bašta – 2 373 m.n.m.
Vystupujeme po trávnato skalnatom teréne nahor. Miestami je vidieť vyšliapanú cestičku, miestami sa ide po tráve alebo po kameňoch. Ale celkovo sa nie je kde stratiť, chceme sa dostať hore na hrebeň. Dorazíme do sedla pod Patriou kde si dávame ďalšiu pauzu a Majo si ešte rýchlo vybehne aj na ňu. Tu nám už začína jemne mrholiť, ale nič čo by naše bundy nezvládli. Vyťahujeme sedáky a všetci štyria sa naväzujeme do lanového družstva. Pred nami je Malá bašta (2 289 m.n.m.). O chvíľu stojíme na jej vrchole. Cesta pokračuje ďalej na Prednú baštu, táto časť je už dlhšia. Najprv sa ide po pravej strane hrebeňa po skale potom sa prejde na ľavú stranu a po tráve sa dostaneme do sedla. Odtiaľ vyšlapeme hore na Prednú baštu (2 373 m.n.m.). Niečo za polovicou výstupu treba skalný výšvih obísť zľava. Od sedla pod Patriou sa to celé dá ísť aj priamo po hrebeni, ale my sme si tentokrát výnimočne zvolili lahšiu variantu prechodu po vyšliapanej ceste. Občas sa objaví aj nejaký ten kamenný mužík a tak viete, že idete stále správne. Napriek tomu, že sa jedná o neznačenú trasu, je relatívne prešlapaná a lemovaná mužíkmi. To preto lebo ide o naozaj pekný prechod a tak sem často chodia turisti a asi aj vodcovia s klientmi.
Satan – 2 421 m.n.m.
Z vrcholu Prednej bašty pokračujeme cez dva bezmenné kopce až do sedla pod južným vrcholom Satana. Z tohto sedla ide aj naša zostupová trasa, tak si ju máme možnosť pozrieť v krátkom úseku bez mlhy. Potom už len záverečné metre a sme hore. Na tomto vrchole je aj tabuľka a vrcholová knižka (2 421 m.n.m.). Ešte pred pauzou si rýchlo odbehneme navštíviť aj severný vrchol. Ten je pár desiatok metrov vzdialený, cesta naň je už o niečo zaujímavejšia. Treba zapojiť do postupu aj ruky. O niekoľko minút sme znova na južnom vrchole a dávame obedovú pauzu. Ako tak konzumujeme občas sa hmla dá na ústup a my si môžeme vychutnať aj výhľady. Čo to pofotíme a ideme dole.
Zostup
Najprv zostúpime do blízkeho sedla pod južným vrcholom. Tu sa odväzujeme z lana a každý pokračuje v zostupe za seba. Prvá časť žlabu je skôr suťovisko s väčšími či menšími kameňmi. Kamenné pasáže strieda vyšlapaný chodníček v tráve. V spodnej časti je posledné miesto kde treba zvýšiť ostražitosť. Musíte trafiť traverz na Satanovu lávku (doprava pri pohľade zhora), po nej prejdeme do mierneho terénu a zakrátko sme na žltej značke. Tu už vidieť aj bežných turistov a v ich spoločnosti nás čaká návrat na parkovisko pri Štrbskom plese. Aj táto túra bola veľmi pekná, v momentoch bez hmly aj s výhľadmi. Na druhej strane Mlynickej doliny si môžeme z profilu pozrieť Soliskový hrebeň, o ktorého prechode sme tiež písali. Hore na hrebeni bášt už to nie je úplný choďák, ale lezenie sa ani tentoraz nekonalo. Skoro po celej trase ide vyšliapaná cestička a mužíkovia z kameňov. Ak je pekné počasie, orientácia nie je vôbec náročná. Kto chce trochu adrenalínu, môže hrebeň ísť priamo, nie po cestičke.