o skončení obdobia dažďových víkendov v Tatrách (počas ktorých ale aj tak všetci postovali fotky z najrôznejších výstupov a výlezov), sme sa sem opäť vrátili aj my. Rozhodnutie tentokrát padlo na Kežmarský štít (2 558 m.n.m.). V piatok večer sme prišli pod Tatry a v sobotu sme sa pustili do toho. Keďže sme chceli pošetriť nohy a po dlhej skialpovej sezóne si dať konečne “lahšiu” túru, kúpili sme si obojsmerný lístok na lanovku Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso za 20€. Tá nás vyviezla do výšky 1772 m.n.m. Šliapať sme začali cca o 9:00 ráno, čo je na tatranské túry tiež pomerne neskorý čas, ale keďže návrat bol plánovaný lanovkou, nijak nás to netrápilo. Počasie bolo príjemné, jemne pod mrakom, akurát výhľady boli miestami celé biele od hmly, čo je patrné aj z priložených fotiek (najkrajšie je to aj tak vidieť naživo). Prvá časť výstupu po magistrále (a.k.a. po červenej značke) traverzuje úbočie Huncovského štítu smer Sedlo pod Svišťovkou (2 023 m.n.m.), ktoré leží medzi Malým Kežmarským štítom a Veľkou Svišťovkou. Cesta do sedla je pohodová prechádzka po vyšlapanej ceste a veľkých kameňoch. Naša trasa ale nejde celkom hore do sedla, kúsok pred ním odbočuje doľava na hrebeň (vyšliapané cestičky). Tu si dávame krátku prestávku. Prichádzame sem 9:50. Konzumujeme nejaké tyčinky a obliekame sedáky keďže nevieme ako to bude vyzerať ďalej a či bude na to patričný priestor.
magistrála na Kežmarský štít
magistrála na Kežmarský štít
hrebeň (“ťažké” miesto)
Keď prídeme ku skalnatému hrebeňu smerujúcemu na Malý Kežmarský štít vyťahujeme aj lano, predsa sme ho sem netrepali zbytočne. Všetci piati sa naväzujeme sa do lanového družstva a pokračujeme ďalej. Terén už nie je čisto chodecký, treba použiť miestami aj ruky, ale nič extra ťažké sa nekoná. Podľa popisu trasy máme prísť len k jednému ťažšiemu miestu. To identifikujete ľahko. Prídete ku skalnej platni, po ktorej sa treba dostat pár metrov hore. Je naklonená a chytov aj stupov sa tam pár nachádza. Na jej zdolanie netreba byť hneď trénovaný lezec, ale nejaká tá predošlá skúsenosť s použitím rúk pri výstupe je určite výhodou. Po tomto mieste sa až na vrchol Malého Kežmaráku (2 513 m.n.m.) ide po kameňoch a suti. Cesta sa stále zmierňuje až vyústi na vrchol. Celá cesta od odbočky zo značky až hore je prešlapaná a v skalnatom teréne lemovaná mužíkmi. Zablúdiť sa tak dá za pekného počasia naozaj len ťažko.
jediné ťažšie miesto na trase
terén na Malý kežmarský štít
Po krátkej prestávke na tyčinky a fotky, na väčšine ktorých aj tak dominuje biela farba, ideme ďalej. Na Veľký Kežmarský štít postupujeme po hrebeni. Žiadne problémy sa neobjavujú, cesta je priamočiara a sem-tam sa vyskytne aj kamenný mužík. Po ľavici míňame cestu vedúcu do sedla pod Huncovským štítom kade sa plánujeme vrátiť. Zakrátko stojím na vrchole Kežmarského štítu (2 558 m.n.m., 6. najvyšší vrch Tatier). Pred nami je už len Vidlový hrebeň, jeden z najkrajších a najexponovanejších hrebeňov v Tatrách, ktorý sa nachádza medzi Kežmarským a Lomnickým štítom. Dá sa liezť z oboch strán, my sa však doňho pustíme inokedy. Výhľady veľmi neobdivujeme (všade je mlieko), zato dávame tuniaka a debatujeme o slovenských a poľských horolezcoch. Keď sme nasýtení, vydávame sa na cestu späť. V pláne je ešte rýchla zastávka na Huncovskom štíte (2 351 m.n.m.). Kúsok sa vraciame po výstupovej trase. Tentoraz po pravej strane sa objaví skalné rebro, ktoré sme videli po ceste a ktoré je treba podísť zo strany Huncovskej kotliny. Tu sa odväzujeme z lana a pokračujeme. Dostaneme sa do Huncovského sedla, odkiaľ už po zrejmej cestičke lemovanej mužíkmi vystúpime na vrchol. Veľmi sa tu nezdržujeme a ideme dole. Zostupových trás máme na výber niekoľko, volíme cestu zo sedla dole žľabom smer Skalnaté pleso. Po kameňoch a sutine zostúpime až dole k plesu, ktoré obídeme po cestičke a sme späť pri lanovke. Zostúpiť sa dá aj priamo z Huncovského štítu dole po sutine ku lanovke. Zostup opačným smerom, teda tade ako sme vystupovali, by som neodporúčal. V Huncovskej kotline je pohyb návštevníkov zakázaný (aj horolezcov), čiže treba ísť po hrebeni a navyše vám potom ešte ostane na šlapanie celý úsek zo sedla pod Svišťovkou ku lanovke.
rebro
výstup na Huncovský štít
zostup z Kežmarského štítu
Celkovo je to pekná nenáročná túra, kľudne by tam mohla viesť aj značená trasa (napr. s reťazou na platňovom úseku). Za pekného počasia nie je ani veľmi orientačne náročná. V podstate celý čas vidíte svoje ciele pred (nad) sebou a celou trasou vedú vyšliapané chodníčky, ktoré na skale striedajú mužíkovia. Dá sa zjednodušiť použitím lanovky.
