1. Vysoké Tatry
  2. Kežmarský štít
Kežmarský štít
889x 661x 0x Aktualizácia:
Slovensko vlajka

Kežmarský štít

P

o skončení obdobia dažďových víkendov v Tatrách (počas ktorých ale aj tak všetci postovali fotky z najrôznejších výstupov a výlezov), sme sa sem opäť vrátili aj my. Rozhodnutie tentokrát padlo na Kežmarský štít (2 558 m.n.m.). V piatok večer sme prišli pod Tatry a v sobotu sme sa pustili do toho. Keďže sme chceli pošetriť nohy a po dlhej skialpovej sezóne si dať konečne “lahšiu” túru, kúpili sme si obojsmerný lístok na lanovku Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso za 20€. Tá nás vyviezla do výšky 1772 m.n.m. Šliapať sme začali cca o 9:00 ráno, čo je na tatranské túry tiež pomerne neskorý čas, ale keďže návrat bol plánovaný lanovkou, nijak nás to netrápilo. Počasie bolo príjemné, jemne pod mrakom, akurát výhľady boli miestami celé biele od hmly, čo je patrné aj z priložených fotiek (najkrajšie je to aj tak vidieť naživo). Prvá časť výstupu po magistrále (a.k.a. po červenej značke) traverzuje úbočie Huncovského štítu smer Sedlo pod Svišťovkou (2 023 m.n.m.), ktoré leží medzi Malým Kežmarským štítom a Veľkou Svišťovkou. Cesta do sedla je pohodová prechádzka po vyšlapanej ceste a veľkých kameňoch. Naša trasa ale nejde celkom hore do sedla, kúsok pred ním odbočuje doľava na hrebeň (vyšliapané cestičky). Tu si dávame krátku prestávku. Prichádzame sem 9:50. Konzumujeme nejaké tyčinky a obliekame sedáky keďže nevieme ako to bude vyzerať ďalej a či bude na to patričný priestor.

magistrála na Kežmarský štít

magistrála na Kežmarský štít

magistrála na Kežmarský štít

magistrála na Kežmarský štít

hrebeň

hrebeň (“ťažké” miesto)

Keď prídeme ku skalnatému hrebeňu smerujúcemu na Malý Kežmarský štít vyťahujeme aj lano, predsa sme ho sem netrepali zbytočne. Všetci piati sa naväzujeme sa do lanového družstva a pokračujeme ďalej. Terén už nie je čisto chodecký, treba použiť miestami aj ruky, ale nič extra ťažké sa nekoná. Podľa popisu trasy máme prísť len k jednému ťažšiemu miestu. To identifikujete ľahko. Prídete ku skalnej platni, po ktorej sa treba dostat pár metrov hore. Je naklonená a chytov aj stupov sa tam pár nachádza. Na jej zdolanie netreba byť hneď trénovaný lezec, ale nejaká tá predošlá skúsenosť s použitím rúk pri výstupe je určite výhodou. Po tomto mieste sa až na vrchol Malého Kežmaráku (2 513 m.n.m.) ide po kameňoch a suti. Cesta sa stále zmierňuje až vyústi na vrchol. Celá cesta od odbočky zo značky až hore je prešlapaná a v skalnatom teréne lemovaná mužíkmi. Zablúdiť sa tak dá za pekného počasia naozaj len ťažko.

ťažké miesto

jediné ťažšie miesto na trase

terén na Malý ľadový štít

terén na Malý kežmarský štít

Po krátkej prestávke na tyčinky a fotky, na väčšine ktorých aj tak dominuje biela farba, ideme ďalej. Na Veľký Kežmarský štít postupujeme po hrebeni. Žiadne problémy sa neobjavujú, cesta je priamočiara a sem-tam sa vyskytne aj kamenný mužík. Po ľavici míňame cestu vedúcu do sedla pod Huncovským štítom kade sa plánujeme vrátiť. Zakrátko stojím na vrchole Kežmarského štítu (2 558 m.n.m., 6. najvyšší vrch Tatier). Pred nami je už len Vidlový hrebeň, jeden z najkrajších a najexponovanejších hrebeňov v Tatrách, ktorý sa nachádza medzi Kežmarským a Lomnickým štítom. Dá sa liezť z oboch strán, my sa však doňho pustíme inokedy. Výhľady veľmi neobdivujeme (všade je mlieko), zato dávame tuniaka a debatujeme o slovenských a poľských horolezcoch. Keď sme nasýtení, vydávame sa na cestu späť. V pláne je ešte rýchla zastávka na Huncovskom štíte (2 351 m.n.m.). Kúsok sa vraciame po výstupovej trase. Tentoraz po pravej strane sa objaví skalné rebro, ktoré sme videli po ceste a ktoré je treba podísť zo strany Huncovskej kotliny. Tu sa odväzujeme z lana a pokračujeme. Dostaneme sa do Huncovského sedla, odkiaľ už po zrejmej cestičke lemovanej mužíkmi vystúpime na vrchol. Veľmi sa tu nezdržujeme a ideme dole. Zostupových trás máme na výber niekoľko, volíme cestu zo sedla dole žľabom smer Skalnaté pleso. Po kameňoch a sutine zostúpime až dole k plesu, ktoré obídeme po cestičke a sme späť pri lanovke. Zostúpiť sa dá aj priamo z Huncovského štítu dole po sutine ku lanovke. Zostup opačným smerom, teda tade ako sme vystupovali, by som neodporúčal. V Huncovskej kotline je pohyb návštevníkov zakázaný (aj horolezcov), čiže treba ísť po hrebeni a navyše vám potom ešte ostane na šlapanie celý úsek zo sedla pod Svišťovkou ku lanovke.

rebro

rebro

výstup na Huncovský štít

výstup na Huncovský štít

zostup z Kežmarského štítu

zostup z Kežmarského štítu

Celkovo je to pekná nenáročná túra, kľudne by tam mohla viesť aj značená trasa (napr. s reťazou na platňovom úseku). Za pekného počasia nie je ani veľmi orientačne náročná. V podstate celý čas vidíte svoje ciele pred (nad) sebou a celou trasou vedú vyšliapané chodníčky, ktoré na skale striedajú mužíkovia. Dá sa zjednodušiť použitím lanovky.

UPOZORNENIE

Travelingtunas.com ani jej členovia nenesú žiadnu zodpovednosť za informácie, ktoré boli publikované na travelingtunas.com. Každý úžívateľ je zodpovedný za svoje vlastné konanie a pred realizáciou akejkoľvek športovo-rekreačnej aktivity v prírode sa vo vlastnom záujme musí oboznámiť s režimom, ktorý pre zamýšľanú aktivitu platí na plánovanej trase alebo jej časti.

Skialpinistické a turistické trasy uvedené v sprievodcovi sa nachádzajú na území TANAPu, preto sa návštevníci tohto územia musia riadiť jednak Návštevným poriadkom TANAPu (reguluje pohyb návštevníkov z hľadiska ochrany prírody) a jednak pokynmi Horskej záchrannej služby (zaisťujú bezpečnosť návštevníkov). Pri svojvoľnom vstupe do neprístupných zón, nerešpektovaní sezónnych uzáver, porušovaní NP TANAPu a Pokynov HZS preberá účastník túry zodpovednosť za svoje konanie. Účelom sprievodcu je podanie objektívnej informácie a nemožno ho považovať za navádzanie k porušovaniu vyhlášok, pokynov a súvisiacich zákonov!

Fotogaléria

Obtiažnosť
Horolezectvo
1/5
Dĺžka
1 deň
Prevýšenie
800 m.
800 m.
Nadmorská výška
Max. 2558 m.n.m.
Min. 1754 m.n.m.
Kľúčové slová: Kežmarský štít, Tatry, Vysoké Tatry, výstup
Zdielajte..
 
Vytlačiť článok..
Aktualizácia

Turista, lezec, cyklista, športovec, jedák hamburgerov. Vo voľnom čase programátor.

Na výšku som chodil na MatFyz, následky mám dodnes. Zhruba v tom čase začali moje výlety smerovať aj ďalej ako za mesto. Odvtedy sme s kamarátmi pochodili všelikde. Od Tatier cez malebnú krajinu Balkánu, člnkovanie po mori pri brehoch Švédska až po národné parky na západnom pobreží USA.

Páčil sa ti článok?

Zanechaj komentár
Hodnotenie článku