V lete 2018 sa jeden nádejný triatlonista rozhodol, že na jeho prvý triatlon by si mal zaobstarať cestný bicykel. V priebehu dvoch týždňov bol doma starší Fuji Roubaix z roku 2009. Vozítko to bolo celkom pohľadné, aj keď vpredu bolo radenie Sora-9s a vzadu kazeta 105-10s. Vysvetlenie bývalého majiteľa bolo, že pôvodné radenie rozhrýzol pes. Avšak bicykel bol za 300 €, takže nebolo čo riešiť. Hneď po prvej jazde sa v hlave nádejného triatlonistu ozvalo: ,,Toto nie je horák, s týmto by sa dali spraviť väčšie vzdialenosti, ako na Pezinskú babu a späť.“. Vtedy sa mu zrodil v hlave geniálny plán: prejsť na cesťáku trasu Bratislava-Košice sólo. Preveriť kondičku, natrénovať na triatlon ale hlavne, stráviť nejaký čas len sám so svojimi myšlienkami.
Triatlon sa nakoniec nekonal, lebo Martin z Mlynov sa presne v čase preteku rozhodol mať najgeniálnejšiu svadbu ever. A trip Bratislava-Košice sa konal, avšak nie sólo, lebo Boris sa rozhodol pricestovať z Nemecka a dať to so mnou – pivko vo dvoch chutí predsa len lepšie.
Avšak tento cestopis je o niečom úplne inom…
Deň pred
Plán je jednoduchý: prejsť za dva dni niečo cez 350 km a tretí deň dať sólovku hrebeň Bášt. Lano, sedák, istítko, jedlo, oblečenie (hlavne ponožky s Kriváňom, čo som dostal od kolegovcov na meniny) a spacák som na bike zbalil pomerne úsporne. Otázkou bolo, čo s ruksakom a vibramkami? Nakoľko som chcel šľapať v tretrách, tak najrozumnejšie, čo ma napadlo, bolo, že to celé dám s ruksakom na chrbte, v ktorom budú iba tie vibramky. Celkovo sa váha bicykla vyšplhala z 8,5 kg na slušných 22 kg.
bicykel s výbavou
Na mapy.cz som si naplánoval trasu (zadal som najkratšiu trasu, čo sa neskôr ukázalo ako chyba) a vytvoril si tak dva gpx súbory. Jeden úsek Bratislava-Žilina (cca 220 km) a druhý Žilina-Tatranská Lomnica (cca 135 km). Spať som šiel okolo 21. hodiny.
4.7.2019- Prvý deň: BRATISLAVA-ŽILINA
4:50 – vyrážam z bytu. Pôvodný plán bol 4:00, avšak včerajšie premietanie Endgame trvalo dlhšie, ako som čakal.
7:00 – som v Častej (cca 55 km). Prestávky som zatiaľ veľmi neriešil, šliapalo sa veľmi dobre. Po ceste č.502 idem až do Vrbového. Na cca 80. kilometri som chytil prvý defekt, ktorý som zalepil ,,super,, samolepiacou náplasťou z Decathlonu (k tým úvodzovkám sa ešte dostanem). Musel som lepiť, pretože sa ukázalo, že rezervná duša mala taktiež defekt. Nuž, nepripravenosť som si ospravedlňoval jedine tým, že hlavný cieľ tohto výletu je prechod hrebeňa Bášt, a na ten mám všetko.
prvý defekt, cca 80 km od BA
12:30 – Prešiel som na cestu č. 504. V Čachticiach si dávam obed, to už som mal za sebou okolo 110 km. Zatiaľ šlo všetko podľa plánu, slnko pečie, opaľovací krém som nestíhal dávkovať, vodiči sú tolerantní a bike poslúcha. Približne o ďalšie dve hodiny sa moje tempo začína mierne znižovať, avšak nie je to nič svetoborné.
16:40 – Púchov. Dávam krátku debatu s domorodcom a idem ďalej podľa stiahnutej gpx mapy. Tá ma naviguje údajnou najkratšou cestou do Udiče – čo je taká nenápadná dedinka, ktorá má ale pomerne slušné bludiskové sklony, a preto robím zopár okruhov, pokiaľ nachádzam hlavnú cestu. Trasa ďalej smeruje do Jasenice. Tu si uvedomujem, že trasa síce je najkratšia, no isto nie najrýchlejšia, a tak sa ocitám na rozbitej ceste, absolútne nevhodnej pre 25C hrúbku plášťov. Zjazd dolu sa taktiež nedá veľmi užiť, keďže je cesta stále rozbitá, avšak za Jasenicou sa už tiahne pekná asfaltka.
cesta medzi obcou Udiče a Jasenicou
19:45 – Horný Hričov. Žilina je už na dosah, ale pod kolesami mi začína nejaká divná párty – defekt číslo dva. Časovo som zatiaľ stále v poriadku, a tak sa púšťam do procesu opravy. Tu na počudovanie zisťujem, že som defekt nedostal, ale že samolepka z Decathlonu (tu sa dostávame k tým úvodzovkám) sa nejako divne zmrštila a začala podfukovať. Nakoľko som lenivý lepiť klasické lepidlové fľaky, riešim to troma (poslednými) samolepiacimi. Lepím ich tak, aby sa aj po zmrštení jednej zvyšné dve postarali o tesnosť. Aký som bol len naivný!
20:30 – Som v Žiline na pumpe. Kupujem večeru v podobe bagety a iontového nápoja a taktiež flapjack na raňajky. Ubytujem sa na súkromnom priváte v Strážove. Mám vlastnú izbu, kde som si odparkoval aj bicykel.
bicykel na ubytovaní, defekt na zadnom kolese je zrejmý
Doteraz šlo všetko podľa plánu, normálne som si pomyslel, že už sa nemôže nič pokaziť, už ma čaká iba zápis do denníka, stretching, sprcha a ničím nerušený spánok. No ale poďme postupne:
- Zápis do denníka: Zvalím sa na posteľ, otvorím denník a premýšľam akoby som začal. Odrazu začujem zvláštne vŕzganie. Bicykel sa začne jemne hýbať. Zadná pneumatika sa vyfučala (opäť sme pri tých úvodzovkách).
- Stretching: Namiesto stretchingu demontujem koleso a vyberám dušu. Samolepky zasa podfukujú. Vyberám zo sady tutovku: fľaky s lepidlom. Z hrôzou zisťujem, že lepidlo je už vyschnuté. Rýchlo zhodnocujem situáciu – rezervná duša s defektom, nálepky bez lepidla, zajtra je sviatok a všetko, čo sa podobá na športový obchod v Žiline, je zatvorené. Nestrácam hlavu a vyberám všetko, čo mám v ruksaku a kapsách. Pomaly sa lúčim s osemhodinovým spánkom. Na Youtube pozerám návod, ako zalepiť defekt so žuvačkou. Nakoniec sa rozhodujem, že dušu poriadne očistím, nacapím na samolepky jeden fľak bez lepidla, zaťažím ho na noc a budem dúfať, že do rána sa dostatočne prilepí. V rezerve mám žuvačky a spriaham plán, že ráno na pumpe kúpim sprej na defekty.
- Sprcha: potreboval by som solvinu.
- Ničím nerušený spánok: Asi 5x počas noci zisťujem, že do budúcna je dobré si pozrieť, či sa ubytovanie nenachádza v blízkosti koľají.
Sumár dňa:
Celková vzdialenosť: 222,75 km
Priemerná rýchlosť: 22 km/h
Čistý čas jazdy: 9:02 h
trasa prvého dňa: z Bratislavavy do Žiliny
5.7.2019- Druhý deň: ŽILINA-TATRANSKÁ ŠTRBA
5:00 – Zobúdzam sa totálne rozbitý. Neviem presne, koľko vlakov v noci prefrčalo okolo, ale zobudil ma každý jeden. Nohy mám unavené, pretože večerný stretching som zanedbal. Nahadzujem plášť a dofúkam koleso. Vyzerá, že to bude držať, takže výlet pokračuje. Yes! Dám sprchu a okolo 6:00 vyrážam z ubytka. Zbehnem ešte na pumpu a preventívne kupujem sprej na defekty. Je to veľká ťažká plechovka, ktorá stojí 11 €, ale kto sa topí, sa aj slamky chytá. Vkladám ju do ruksaku k vibramkám a utešujem sa, že ju môžem využiť na motorke.
8:30 – som v Terchovej. V Žiline som sa riadne zamotal, nakoľko mi ego nedovolilo sa pozerať na mapu, a tak som si spravil riadnu prehliadku ranného mesta. Mám za sebou 25 km a asi 5 prestávok. Cítim sa unavený a nevyspatý. Ak to takto pôjde ďalej, tak sa s cestou do Tatier môžem rozlúčiť. Na pumpe si kupujem jeden klobáskový hot-dog a dávam sa do reči s chalanom, ktorý sa tam pristavil s Jawou 500 OHC. Po debate a vypočutí si toho krásneho zvuku motora, vyťahujem svoju tajnú zbraň: energy shot. To je taká posledná záchrana. Funguje to ako adrenalínové injekcia z Kick Ass 2.
9:05 – Kochám sa výhľadom na Rozsutec a spomínam na víchricu, čo nás s Ikim v zime zastihla na výstupe. Nasleduje riadny výšľap až po Salaš Syrex. Tu však už cítim energy shot (placebo?) a šľapem naplno. Zjazd za Salašom sa tiahne cez Zázrivú až do Párnice. Dobrú náladu je možné odčítať z pehavého úsmevu (mušky v zuboch).
“Doporučená rýchlosť…”
11:00 – Som v Dolnom Kubíne. Tu ma navigácia ďalej navádza na Vyšný Kubín a odtiaľ na Osádku. Po včerajšom trápení sa na ,,zaručene“ najkratšej trase, navigáciu ihneď zamietam a plánujem cestu do Ružomberku. Na výšľape za Vyšným Kubínom ma predbieha starší pán: ,,Vezmem ti niečo?“. Dávame sa do reči a šliapeme spolu asi hodinu, v podstate až na vrch nad Valaskou Dubovou. Tam sa rozlúčim, poďakujem za sparing a dávam snack a telefonát. Následný zjazd do Ružomberku je balzam na dušu a masáž na chrbticu, nakoľko krajnice tu nie sú v najlepšom stave – našťastie sú vodiči tolerantní. Nad Likavkou sa pokochám výhľadom a potom hneď vyrážam za hlasom môjho brucha…
13:00 – Som v Liptovskej teplej. Naobedoval som sa zo skvelého držkového perkeltu. Spoznal som tu pána, ktorý sa po informácii, že som z Bratislavy, začal zaujímať o tamojšie pomery. Konkrétne, či ešte funguje Zbrojnoš. Dozvedám sa, že pán za mlada robil cyklistiku. Vraj Dával Brno-Zbrojnoš na otočku – len tak na pivko. Okamžite si uvedomím, že ma vlastne vôbec nebolia nohy a že som plný energie. Pán mi venuje mapu Chopku a ja pokračujem na mojom 300 € bajku z bazáru ďalej za tatranskými vrcholmi.
v pozadí Národný park Nízke Tatry
14:20 – Ľubeľa. Začalo mierne pršať, no oblaky mi napovedajú, že to mám brať iba ako spestrenie cesty a nemusím sa báť dlhotrvajúceho dažďa.
14:30 – Vyťahujem pláštenku a modlím sa, nech to už prestane.
14:55 – Andice. Fotím kolegovcom dedinku, v ktorej sme boli na prvom teambuildingu a pokračujem ďalej, už začínam cítiť prítomnosť Tatier.
15:28 – Už neprší a ja začínam nachádzať po ceste znamenia:
Bicyklom po Slovensku
16:30 – prešiel som Východnú. Dnes sa tu koná nejaký festival, takže som popreplietal medzi návštevníkmi a policajtmi. Aspoň mi to spríjemnilo šľapanie do kopca. Počasie taktiež znovu praje, slnko vyliezlo a ja si opäť pripomínam čaro opaľovacieho krému. Prejdem Východnú a už vidím svoj cieľ:
Tatry sú už na dosah
17:31 – Važec. Nakoľko som si nekúpil žiadne jedlo vo Východnej, keď bola šanca, dúfam, že v Tatranskej Štrbe bude možnosť.
18:15 – Som tu. Tatranská Štrba – to znamená, že mám odbicyklované. Najprv zamierim klasicky do Žeruchy, no tá je totálne narvatá – ,,aha jasné, veď je predĺžený víkend.“. Na pumpe robím vtipný nákup typu: margot, chrumky, bageta, redbull, iontový nápoj a sojky. Večeru nakoniec riešim v Macovej Kolibe, kde si musím prisadnúť k stolu, keďže sú aj tu všetky obsadené. Čo zas nie je až tak nečakané, keď je ich tu tak päť dokopy. Čašník sa ma snaží zastrašiť hodinovým čakaním na guľáš. Keď vidí, že týmto neuspeje, skúša to cenou. Rozmýšľam, že pred ním ukusnem zo stolu, nech vidí, že to myslím s hladom vážne. Nakoniec mám večeru na stole do 15 min – nestihol som ani zapísať záznam do denníka.
Guláš s maslovými haluškami a pivkom ako zaslúžená odmena
Na festivale…teda v kempe…je stan na stane. Bicykel som si mohol zamknúť do šopy, za čo veľmi ďakujem vedeniu kempu. Spacák si rozkladám v blízkosti altánku pre prípad nepriaznivého počasia v noci. Kúsok vedľa mňa si postavila stany trojica výletníkov v počte: muži: 2ks, žena: 1ks. Neskôr zisťujem, že sú tiež z Bratislavy a vybrali sa na Východnú Vysokú. Ponúkli ma vynikajúcim rumom. Po druhom odpití z fľašky ma prehovárajú, či ich nevezmem na Gerlach. Sila môjho plánu však bola silnejšia ako rum, a tak tento nápad zavrhnem. Spravil som ešte zápis do denníka a šiel spať. Zajtra musím chytiť zubačku o 4:50 a potom ma čaká 12 h prechod hrebeňa.
trasa druhého dňa: zo Žiliny do Tatier
Sumár dňa:
Celková vzdialenosť: 144,41 km
Priemerná rýchlosť: 20,3 km/h
Čistý čas jazdy: 7:06 h
