Bicyklom do Tatier - 2. časť: Hrebeň Bášt

6.7.2019- Tretí deň: Hrebeň Bášt

Vďaka včerajšiemu rumu a môjmu novému spacáku môj spánok presahoval bežný komfort, ktorý zažívam na podobných výletoch. A to je presne to, čo som potreboval pre dnešný deň – načerpať veľa energie pred prechodom hrebeňa. Mal som za sebou niečo cez 360 km na bicykli a pred sebou cestu cez štít s krásnym názvom ,,Satan“. Hrebeň mám dobre naštudovaný, a tak ma jeden štít s temným názvom nemôže nijako vystrašiť… No dobre je tam ešte jeden taký názov ,,Pekelník“ a vlastne ešte ,,Diablovina“ a tiež ,,Čertov hrb“ – ok, začala mi v hlave znieť pieseň ,,Highway to Hell“.

4:20 – Spacák je pobalený, veci som potriedil na tie, čo si zo sebou beriem na hrebeň a tie, ktoré sa pokúsim ukryť niekde tu v kempe, aby som ich nemusel ťahať so sebou. Jedinú vec, ktorú neviem zaradiť do jednej z tých skupín je pumpička, pretože ju mám požičanú od Vaša. Nie, že by som spochybňoval kultúru v kempe a považoval tamojších ľudí za zlodejov, avšak z nejakého pocitu zodpovednosti za požičanú vec sa rozhodujem, že pumpičku beriem so sebou. Veci z bicykla zbalím do nepremokavého vreca a schovávam pod stromom v kempe.

4:50 – Ja netuším ako je to možné, ale zasa som mojou ješitnosťou zapríčinil, že som musel dobiehať na zubačku. To asi preto, že som si musel na poslednú chvíľu umývať zuby… Akože reálne, ktorý horolezec si berie zubnú kefku na výstupy?

Síce stojím v rade na lístok ako posledný, ale nakoľko som jediný, čo má drobné, tak sa mi podarí dostať sa do vozňa medzi prvými. Strojvedúci už teda spokojne môže rozmieňať pasažierom bankovky a ja si užívam moje raňajky v podobe Margotky a Croissantu.

5:30 – Som na parkovisku pri vleku a predo mnou sa vyníma koncový bod mojej túry: oblá Patria. Ak všetko pôjde podľa plánu, tak o 12 h budem z jej vrcholu pozerať na Štrbské Pleso.

Pohľad na Patriu od Štrbského Plesa

6:20 – Už som prešiel lesom. Nachádzam sa na otvorenom priestranstve v Mlynickej doline. Po pravej strane mám hrebeň Bášt – môj dnešný cieľ, na ľavej strane pyšne stojí a všetkých zdraví Soliskový hrebeň – ten sme prešli s chalanmi minulý víkend. No a keď pozriem dolu, tak vidím softshellové nohavice, ktoré mi padajú, pretože som si zabudol opasok. Delikátny problém riešim repšnúrkou.

Provizórna náhrada za opasok

7:30 – Práve som sa dostal k pamätníku nehody záchranného vrtuľníku Mi-8. Minulý týždeň to bolo presne 30 rokov od nehody. Chvíľku tam oddychujem a vzdávam úctu ľuďom, ktorí pomáhali zachraňovať životy. Na zemi sú pozostatky z vrtuľníka, a ako bývalý letecký mechanik sa ich snažím rozpoznať a spomenúť si na ich funkciu.

Pomník nehody záchranárskeho vrtuľníka Mi-8, ktorý sa zrútil 25.6.1979

7:40 – Už sa dívam na Veľké Capie pleso. Odtiaľto moja cesta po chodníku končí a ja to stáčam na východ – rovno k Baštovému sedlu. Avšak ešte predtým si dávam menšiu pauzu a telo dobíjam jedným energy shotom, popri tom obdivujem Furkotský štít a Hrubý vrch, ktorý sme liezli túto zimu.

pohľad na severo-západ, na Furkotský štít a Hrubý vrch

8:00 – V diaľke vidím dve osoby. Idú mojím smerom a ja ich pomaličky dobieham. Skáčem po šutroch ako rýchlo sa len dá a za chvíľu som pri nich. Je to starší pán s nejakým mlaďasom. Idú na Hlinskú vežu. Vravia, že dobre, že ma stretli, aspoň im ukážem cestu, avšak čoskoro zisťujú, že viem asi rovnako veľa o ceste hore, ako oni 🙂 . Postupujeme spolu do sedla, keď pán zhodí riadnu kamennú lavínu rovno mojím smerom. Reflexmi horskej kozy skáčem traverz doľava a držím sa skaly. Keď všetko ustane, som v zákryte a nevidia ma. Z ich hlasu je zrejmé, že si myslia, že ma to strhlo dolu. Potom si už radšej dodržiavam väčší odstup a beriem to ako jazdu na motorke: treba predvídať, ako sa zachovajú ostatní.

Pohľad na východ. Cieľ je sedlo medzi Hlinskou v. a Veľkou Capiou v.

8:49 – Hlinská veža (2340m)

Ja som liezol prvý, pretože sme si neboli istí, či to je správna cesta na vrchol. Nebola. Dostal som sa do dosť ťažkého úseku, kde som im teda zakričal, nech to skúsia vyššie. Horko-ťažko som to doliezol, a prekvapený výraz kamzíka mi hneď potvrdil, že som mimo bežnej výstupovky. Našťastie som ho nevyplašil, takže som mu poprial pekný deň a šiel ďalej. Na vrchole som počkal tú dvojicu a dal si jednu sójovú tyčinku. Chvíľku s nimi kecám a už letím späť do sedla a na ďalší vrchol hrebeňa.

9:29 – Veľká Capia veža (2310m)

Zliezanie do sedla bolo vcelku rýchle, ale cestu na druhý vrchol mi skomplikoval topiaci sa sneh. Na Veľkú Capiu vežu sa ide cez položené platne, ktoré nie sú nijako obtiažne, no nakoľko boli momentálne celé mokré, tak som improvizoval a šiel viac vpravo, a tam to už nebolo tak easy. Aj napriek tomu mám dobrý čas a už si vychutnávam výhľady z vrcholu a plánujem cestu na ďalší, v poradí tretí.

Topiaci sa sneh v ceste na Veľkú Capiu vežu

9:55 – Malá capia veža (2031m)

Pomerne rýchlo sa dostávam na Malú Capiu vežu. Zatiaľ mám dosť energie a na obzore vykúka slnko, takže sa teším, že konečne môžem zhodiť jednu vrstvu oblečenia a vyhriať sa, pretože doteraz mi bola celkom zima a ja som sa začal báť, že opaľovací krém ťahám zbytočne.

10:23 – Zadná Bašta Sever

Snažil som sa ísť priamo po hrebeni, pokiaľ to šlo, avšak terén bol riadne ,,pekelný“. Asi 100 m som traverzoval kúsok pod hrebeňom na strane Mlynickej doliny. Na vrchol som liezol viac zo severnej strany, aj keď som vedel, že trasa ide z juhu. Na mojej strane to však bolo exponovanejšie, a tak som si doprial trochu lezenia po skale.

10:40 Zadná Bašta Stred

Toto bol ľahký medzičlánok Zadnej Bašty. Postupoval som po hrebeni a na vrchol som vystúpil zo strany Mlynickej doliny. Z vrcholu si pozerám trasu, ktorú mám dobre naštudovanú. Na ďalší vrchol by sa malo ísť traverzom a cez žľab, ale mne sa viac pozdáva cesta priamo po hrebeni. Síce nebude tak rýchla, ale isto mi príde jednoduchšia, ako ten rozlámaný žľab.

10:56 Zadná Bašta Juh (2380m)

Mal som pravdu, bolo to super rozhodnutie. Hrebeňom som sa dostal rovno do sedielka nad žľabom, a potom som východnou stranou vyliezol na vrchol.

pohľad na sedielko nad rozlámaným žľabom

11:10 Zlatinská veža

Taká menšia oddychovka. Tu nebol problém s orientáciou, ani s náročnosťou.

11:30 Diablovina (2390m)

Tak toto bol fakt zaberák. Naliezol som na štít moc z východu – treba ísť viac SV stranou. Ocitol som sa na serióznej vertikálnej stene, ktorá mi dala trochu zabrať. Teda hlavne morálovo. Ale ani to mi nezabránilo si na nej spraviť jednu selfíčku s výrazom ,,mami, tati, všetko je ok“.

Vetrikálna stienka, ktorá preverila morál

Z tohto vrcholu je krásny výhľad na pekelnú rodinku, ktorá ma čaká. Prvý v poradí je Pekelník. Jediný vrchol na hrebeni, ktorý je turisticky nedostupný a treba ho liezť. Ok, ja som liezol aj Diablovinu, ale to je niečo úplne iné, lebo na Pekelník žiaden ľahší variant nevedie. Pekelník sa teda rozhodujem obísť a jeho krásu obdivujem iba zospodu.

11:54 – Čertov hrb (2345m)

Konečne to prišlo!! Po 360 km na bajku a siedmich hodinách na skalách vyťahujem lano. To veľké, ťažké hebedo, ktoré som sem trepal iba kvôli tomuto jednému zlaňovaniu. Stojím na vrchole Čertovho hrbu a tvárim sa, že ten terén podo mnou je monolitná platňa, ktorá sa nedá zliezť, a že lano je momentálne môj jediný priateľ, ktorý mi umožní zostup do sedla. Nie, decká fakt nie… Lano na túto hrebeňovku netreba. Teda netvrdím, že si nezoberte žiadne lano, ale ak máte aspoň trochu skúseností s lezením a ste vlastníkom lezečiek, tak tie vám úplne postačia. A hlavne v prípade, že sa do Tatier chcete prepraviť na bicykli.

Jediný zlaňovací úsek na hrebeni, ktorý sa však dá aj zliezť

12:44 Satan Sever

Veľký severný Satan. Cesta sem bola strastiplná. Už začínam pociťovať únavu. Po zlanení do sedla pod Satanom som zamieril dolu žľabom. Chvíľku som hľadal povestnú modrú slučku, ktorá má značiť výstupovú trasu na Satana. Slučku som našiel, ale bola na zemi. Pravdepodobne sa tu skaly po zime mierne upravili. Slučku som zavesil na viditeľné miesto a vyberám sa dlhým strmým žľabom na vrchol. Spočiatku idem pomaly, ale pred vrcholom už zasa skáčem ako kamzík a teším sa z postupu. Na vrchole si spravím foto a zaznačím čas. Potom zakývam dvom horolezcom, ktorých vidím na južnom vrchole Satana, a svižným tempom sa vyberám za nimi.

12:56 Satan Juh (2421m)

Stojím na pánovi temnoty. Mohutný, veľký Satan – hlavný vrchol hrebeňa Bášt. Z dvoch horolezcov v diaľke sa vykľul poľský párik. Dievčina mi niečo ukazuje smerom na sever, drží v ruke mobil a gestikuluje niečo v zmysle fotenia. Najprv som si myslel, že chce poprosiť, aby som ich odfotil, avšak nakoniec sa z toho vykľulo, že mi spravila foto, ako stojím na severnom vrchole Satana.

Fotka, ako stojím na severnom vrchole Satana. Fotku mi spravili neznámi horolezci z Poľska

13:31 – Predná Bašta (2373m)

Zbehnem zo Satana a jemne zídem na stranu Mlynickej doliny (cca 50 m), kde prekonám skalnú zátarasu. Potom sa znovu vrátim na hrebeň a postupujem priamo na Prednú Baštu. Na vrchol idem zo Západnej strany, ale zasa iba kvôli tomu, aby som si preliezol pekný exponovaný úsek. Jednoduchšie je vyliezť z juhu. Na vrchole nepríjemne zakopnem a skoro sa tu zložím ako leporelo. Už som fakt unavený, a tak si dohováram a koncentrujem sa, ako sa len dá.

Za Prednou Baštou začína dlhý prechod na Malú Baštu. Zo začiatku postupujem po hrebeni a sprevádza ma silný vietor zo západu. Po chvíli začína terén riadne hustnúť. Párkrát vybehnem na vežičky na hrebeni, ale za chvíľu už postupujem traverzom, asi 30 m pod hrebeňom. Na strane Mlynickej doliny vedie pekná cesta, ale keďže tam neskutočne fúka, tak idem východným svahom. Tu je terén menej prehľadný, ale aspoň tu neduje vietor a môžem si dať prestávku s jedlom. Východným svahom sa dá prejsť, no na konci je celkom náročná platňa na zliezanie, kvôli ktorej by som nabudúce volil radšej západný svah. Do sedla pod Malou Baštou vedie pekný chodníček a následný výstup na vrchol je tiež vyšliapaný.

14:23 – Malá Bašta (2289m)

Stojím na vrchole a dívam sa na Patriu, posledný vrchol dnešného dňa. Už som fakt unavený, a tak sa nejako veľmi nezdržujem a zbieham do Sedla nad Skokom, pretože už počujem volanie bryndzových halušiek.

14:48 – Patria (2203m)

Práve stojím na poslednom dnešnom vrchole. Pozerám na Štrbské Pleso a spomínam, ako som tam ráno stál a hľadel na Patriu. Máme za sebou 14 vrcholov. Áno máme – ja a mini pumpička od Vaša, ktorú ťahám v ruksaku. Zavolám otcovi, Ikimu a Veronike. Veronika sa ma hneď pýta, či plánujem ísť na bouldre budúci týždeň, a ja fakt neviem čo na to povedať, nakoľko momentálne plánujem iba dlhý spánok a halušky s bryndzou.

Z Patrie sa vraciam do Sedla nad Skokom a zostupujem nekonečným suťoviskovým žľabom až dolu k Mlynici. Tam naberám druhý dych a so zvukom štrngajúcich karabín zbieham až na Štrbské pleso, kde ma už čaká Iki so Zuzkou.

V kolibe dobíjam energiu pochúťkou zvanou ,,pastiersky sen“, pretože zajtra chceme s Ikim vystúpiť na Jastrabiu vežu. To bude už môj 4. deň tohto výletu.

Avšak o tom až v pokračovaní…

Sumár dňa:

Celková vzdialenosť: 22,9 km

Čistý čas prechod hrebeňa: približne 6 h

Celkový čas túry: 10:47 h

Trasa tretieho dňa: prechod hrebeňa Bášt