1. Tipy a rady
  2. Lavínové nebezpečenstvo
Lavínové nebezpečenstvo
649x 583x 0x Aktualizácia:

Lavínové nebezpečenstvo

L

avína je rýchly zosun hmôt (prachový, mokrý alebo doskovitý sneh, jemnozrnný či hrubozrnný firn, kamene alebo ich kombinácie) po strmom, zväčša holom, svahu.

Spravidla je spôsobená odtrhnutím sa nahromadeného snehu a je jedným z významných nebezpečenstiev, ktoré hrozia na horách v zime. Po odtrhnutí lavína rapídne zrýchľuje, masa naberá na hmotnosti aj objeme. Ak sa lavína hýbe dostatočne rýchlo, môže sa časť snehu zmiešať so vzduchom a vytvoriť tzv. prachovú lavínu.

Na snehovú pokrývku môže pôsobiť len gravitácia. V tom prípade lavínu spustí buď oslabenie jednej z podkladových vrstiev alebo dodatočné zaťaženie napr. pod vplyvom prehánok. Takýmto lavínam hovoríme spontánne. Strhnutie lavíny môžu však zapríčiniť aj ďalšie druhy zaťaženia ako pohyb ľudí alebo zvierat, či seizmická aktivita.

Lavíny vieme rozdeliť do dvoch základných skupín:

  • povrchové lavíny – zosun len časti snehových vrstiev
  • základové lavíny – zosun všetkých vrstiev až po podložie (pôdu, skalu), ktoré pri tom rozrušujú

Neexistuje všeobecne uznávaný klasifikačný systém pre rôzne formy lavín. Lavíny môžu byť popísané ich veľkosťou, ich deštruktívnym potenciálom, mechanikou ich vzniku, ich zložením a dynamikou.

Lavína v Himalájach.

Typy lavín

Poznáme niekoľko typov lavín, stručné zhrnutie vystihuje pekne nasledujúci obrázok:

Klasifikácia lavín

Klasifikácia lavín (hzs)

Tvaru odtrhu:

Doskové lavíny – predpokladom ich vzniku je určitá pevnosť snehu, ktorá umožní veľkoplošné prenosy napätí každého druhu. Charakteristickým znakom pre doskové lavíny je ostro ohraničený čiarový odtrh, klzná plocha je často tvorená pohyblivým snehom, ľadovou vrstvičkou, kôrou zmrznu­tého firnu alebo vrstvičkou zasneženej povrchovej inovate. Podľa pevnosti snehu sa ešte môžu ďalej deliť na mäkké a tvrdé doskové lavíny. Podľa úrazovej štatistiky si v 90% doskové lavíny uvoľnili sami návštevníci hôr. Dosahujú rýchlosť 20 – 40 m/s a nárazový tlak 5-20 t/m2.

Tvrdá dosková lavína

Tvrdá dosková lavína (hzs)

 

Lavíny z voľného snehu – môžu sa skladať z nového suchého snehu, nového mokrého snehu alebo starého mokrého snehu. Pre tieto lavíny je typický bodový odtrh. Vyskytujú sa na strmých svahoch (40° – 50°). Snehové zrno sa uvoľní v dôsledku vlastnej váhy alebo padajúceho objektu (skala, ľad) a berie so sebou do strán aj do hĺbky stále viac voľného snehu – vzniká reťazová re­akcia. Lavíny majú hruškovitý tvar. V dôsledku trenia je rýchlosť týchto lavín všeobecne malá a dosahuje 5 – 15 m/s. Nebezpečné sú aj tým, že dopadom na snehové kužele pod stenami môžu vyvolať sekundárne vznik podstatne väčších, doskových lavín.

Bodová lavína z mokrého snehu

Bodová lavína z mokrého snehu (hzs)

Poloha sklznej plochy:

Povrchové – do pohybu sa dajú len povrchové vrstvy snehu.

Základové – ako hovorí sám názov, odtrh základovej la­víny siaha až po pôdu. Jedná sa teda o uvoľnenie celej snehovej pokrývky. Lavíny sú charakteristické čiarovým odtrhom, pričom sa predpokladá premočenie snehovej pokrývky v celom profile, nízka priľnavosť k pôde (podmočené trávnaté svahy, hladké skalné platne a pod.). Nánosy základových lavín sú často znečistené prímesami skál, zeminy a strhnutých plástov trávy. Rýchlosť ich pohybu je 5 – 30 m/s a veľkosť nárazového tlaku 5 – 60 t/m2.

Základová lavína

Základová lavína (hzs)

Vlhkosť snehu:

  • Suché
  • Mokré

Tvar dráhy:

  • Plošné
  • Žľabové
Žľabová lavína

Žľabová lavína (hzs)

Forma pohybu:

Prachové – ak suchá lavína prekročí rýchlosť cca 10 m/s, rozvíri sa vo vzduchu časť prachového snehu, z ktorého sa vytvorí snehový mrak, sprevádzajúci lavínu. Čím je pohyb lavíny rýchlejší, podiel prachového snehu vo vzduchu je väčší. Čisté prachové lavíny sa vyskytujú len na veľmi strmých svahoch, dosa­hujú rýchlosť 20 – 70 m/s a nárazový tlak 5 – 10 t/m2. Sú spre­vádzané tlakovou vlnou, ktorá môže mať ničivé účinky aj vysoko v protisvahu lavíny.

Prachová lavína

Prachová lavína (hzs)

Tečúce

Tečúca lavína

Tečúca lavína (hzs)

Môžu sa vyskytovať aj kombinácie uvedených znakov. Ďalšími parametrami pri popise lavín sú napr. rozmery odtrhu, dráhy a nánosu popis škôd a príčina vzniku lavíny.

Lavínové stupne

Na zasadaní európskych lavínových služieb v Nemecku v Baden – Badene v r. 1992 bola schválená nová jednotná 5 dielna stupnica pre celú Európu (drobné prispôsobenie vzhľadom na lokálne pomery v tej ktorej krajine). V poslednej dobe túto stupnicu prevzali aj ostatné štáty (USA, Kanada, Japonsko). Vyzerá takto:

Stupnica lavínového ne­bezpečenstva

Stupnica lavínového ne­bezpečenstva (klikni na obrázok pre zväčšenie, skitourguru)

1. stupeň – malé (zelená farba):

Prakticky najbezpečnejšie obdobie na uskutočňovanie vysokohorských túr. Môžu sa vyskytnúť samovoľné lavínky menších rozmerov, tzv. snehové zosuvy, najmä z mokrého snehu pri oteplení. Výnimočne je  možné odtrhnúť menšie lavíny pri veľkom zaťažení (väčšia skupina ľudí) v extrémne strmom teréne nad 45 stupňov. Výskyt počas cca 1/3 zimného obdobia.

2. stupeň – mierne (žltá farba):

V podstate je to normálny, priemerný  stav snehovej pokrývky, ktorý trvá tiež 1/3 zimy. Možné je mechanické uvoľnenie lavín, najmä pri veľkom mechanickom zaťažení a na svahoch, strmších ako 40  stupňov. Na podozrivých svahoch je vhodné vykonať testy stability snehu (napr. nórsku sondu). Ojedinele sa môžu uvoľniť samovoľné lavíny, ktoré však zriedkavo dosahujú väčšie rozmery, s výnimkou jarných, základových lavín z mokrého snehu. Tieto sú pre návštevníka hôr však ľahko predvídateľné (veľké oteplenie) a menej nebezpečné, lebo sa pomaly pohybujú.

3. stupeň – zvýšené (oranžová farba):

Kritická situácia, ktorá sa vyskytuje asi 1/4 zimy. Možnosť uvoľnenia lavíny už pri malom mechanickom zaťažení. Časté sú samovoľné lavíny v strmom teréne, ktoré ojedinele môžu dosiahnuť väčších rozmerov a zasiahnuť aj turistické cesty v menej sklonitom teréne a údolných polohách. Menej skúsení návštevníci by nemali vstupovať ani do dolín, trvale označených výstražnými lavínovými tabuľami. Aj skúsení návštevníci by mali vylúčiť pohyb na svahoch strmších ako 35 stupňov, nutnosť testovania stability snehu na  jednotlivých úsekoch túry. Stúpajúca tendencia zvýšeného lavínového nebezpečenstva je spravidla vysielaná pri aktuálnych predpovediach počasia cez meteorologickú službu.

4. stupeň – veľké (červená farba):

Akútne nebezpečenstvo, spravidla trvá len niekoľko dní v zime. Veľká pravdepodobnosť vzniku veľkých lavín už pri minimálnom mechanickom zaťažení. Samovoľné lavíny veľkých rozmerov spravidla zasahujú údolné polohy, ojedinele môžu zasiahnuť stavebné objekty v údoliach. Zákaz vstupu do lokalít s umiestnenými výstražnými tabuľami aj skúseným ľuďom. Nevstupovať na svahy strmšie ako 30 stupňov ani keď sú zarastené redším lesom. Túry sú možné len v menej sklonitom teréne v dostatočnej vzdialenosti od strmých svahov, na kontrolovaných  zjazdových a bežeckých  tratiach. Veľké lavínové nebezpečenstvo je vyhlasované všetkými dostupnými masmédiami.

5. stupeň – veľmi veľké (červeno – čierna šachovnica):

Katastrofálna situácia, našťastie sa vyskytuje veľmi zriedka. Vykonávanie túr je nemožné, bezpečné ubytovanie sa nesmie opustiť, treba vyčkať na zníženie nebezpečenstva, ktoré väčšinou rýchlo klesne. Musí sa počítať s extrémne veľkými lavínami, ktoré vo zvýšenej miere zasiahnu údolné polohy, intravilány obcí, stavebné objekty. Lavíny môžu vzniknúť aj na svahoch, kde sa v minulosti ešte nevyskytovali, napr. aj na svahoch so sklonom menším ako 30 stupňov.

Lavínová prevencia

Najistejší spôsob ako sa zachrániť pred lavínou je vôbec sa v nej nevyskytnúť (:-)). Pretože keď je už človek zasypaný hromadou snehu, ostáva mu nanajvýš pár desiatok minút kyslíka a pokiaľ nie je záchrana “po ruke”, nezriedka sa takéto nehody končia tragicky. Pritom lavína môže padnúť aj v blízskoti lyžiarskeho strediska napr. vo freeride zónach.

Lavínová prevencia

V zimnom období by sme mali pred každou túrou skontrolovať lavínovú situáciu na mieste, kam sa chystáme a podľa toho naplánovať túru. To vieme urobiť ešte doma a ráno pred túrou si pozrieť stránku Horskej záchrannej služby, lavínovú informáciu denne aktualizujú a zobrazujú hneď na úvodnej stránke. Pre viac detailov stačí kliknúť na odkaz a na ďalšej stránke si vieme skontrolovať situáciu doobeda, poobede a iné parametre ako smer a silu vetra, rizikové svahy atď. Pridali aj novinku a to “Typický lavínový problém” a jeho popis. V predošlej časti sme sa oboznámili so stupnicou lavínového nebezpečenstva a tak vieme, že od 3 vyššie by sme mali radšej zvoliť inú alternatívu a aj to, že lavína môže spadnúť už pri prvom stupni výstrahy.

Ukážka lavínovej výstrahy na stránke hzs

Ukážka lavínovej výstrahy na stránke hzs

 

Ukážka lavínovej výstrahy na stránke hzs

Ukážka lavínovej výstrahy na stránke hzs

 

Ukážka lavínovej výstrahy na stránke hzs

Ukážka lavínovej výstrahy na stránke hzs

Lavínová mapa

Pri plánovaní a zohľadňovaní rizika nám môže pomôcť aj lavínová mapa. Nachádza sa na stránkach hiking.sk a obsahuje veľa užitočných informácii okrem iného aj sklon svahu. Na mape treba zapnúť vrstvu “lavínové dráhy”, pre dodatočné informácie klikneme na svah pravým tlačidlom a dáme “Info o lavínovej dráhe”.  Link na legendu sa nachádza vpravo. Jednotlivé dráhy predstavujú časti územia Slovenskej republiky vo vysokohorskom teréne, kde bol zaznamenaný výskyt lavín. Dĺžka lavínovej dráhy predstavuje najdlhšiu zaznamenanú lavínu v danej dráhe (to neznamená, že lavína nemôže padnúť aj na inom svahu).

Lavínová mapa

Lavínová mapa

Vybavenie, testy v teréne

Ak už sme teda zvážili všetky spomenuté faktory, svoje schopnosti a skúsenosti (:-)) a rozhodli sme predsa len vyraziť na túru, nesmieme zabudnúť na správne vybavenie. Okrem štandardného vybavenia, ktoré sme zvyknutý nosiť v iných ročných obdobiach a iných terénoch (adekvátne oblečenie, voda, jedlo, veci na bivak, mobil, …) je v zime na vysokohorskej túre nutná trojkombinácia lopata – vyhľadávač – sonda.

Sada: lopatka, vyhľadávač, sonda

Sada: lopatka, vyhľadávač, sonda (as)

Testy stability snehu

Sme už teda v teréne a musíme porovnať teoretické poznatky v praxi. Je terén okolo podobný ako sme čakali podľa mapy? Sú svahy strmšie? Napadol medzitým nový sneh? Je v okolí padnutá staršia lavína? Na tieto a podobné otázky si musíme odpovedať priamo v doline nakoľko z chaty ich ťažko odhadneme. V tomto článku spomenieme len pár metód testovania v teréne, pre viac informácii odporúčam popozerať stránky Hzs alebo laviny.sk, prípadne sa rovno prihlásiť na nejaký lavínový kurz.

Ako odmerať sklon svahu: Kyvadlový trik – Na svahu sa spraví odtlačok lyžiarskej paličky hrotom nahor a rúčkou nadol. Palička sa zdvihne a hrotom sa priloží k hrotu odtlačku. K jej rúčke sa rúčkou priloží druhá palička, ktorá sa nechá zvislo visieť v smere gravitácie. Ak hrot zvislej paličky siaha presne k rúčke odtlačku, je sklon svahu 30° (odtlačok a obe paličky vytvorili rovnostranný trojuholník). Ak hrot zvislej paličky ukazuje pod rúčku odtlačku cca 10 cm, sklon svahu je 33°. Každých 10 cm predstavuje zmenu sklonu o 3°, t.j. 20 cm je 36°, 30 cm je 39° atď.

Ako otestovať stabilitu snehovej pokrývky: Jednotlivé snehové vrstvy neodhalíme z povrchu. Treba urobiť tzv. snehový profil, teda lopatou odhrnieme sneh až na podklad. Rozdielne snehové vrstvy možno badať aj voľným okom. Každá môže mať inú tvrdosť (od prieniku celej päste pri mäkkom snehu až po prienik noža vo veľmi tvrdom snehu, prípadne ľad).

Nórska metóda – s časovým nákladom 10 – 15 min je menej pracná ako iné metódy. Vyžaduje však určitú skúsenosť vo vyhľadávaní kritických spojov snehových vrstiev. Niekedy je možné napr. tenkú vrstvu povrchovej inovate aj prehliadnuť. Predpokladá vykopanie 1m dlhej, zvislej (nie kolmej na terén) šachty do hĺbky cca 1 m. Na hornej stene šachty odlíšime jednotlivé vrstvy snehovej pokrývky (podľa druhu zŕn, tvrdosti). Hľadáme v profile kritické spoje vrstiev, ktoré by mohli byť príčinou zosunutia lavíny (vrstvy pohyblivého snehu, dutinovej inovate, zasneženej povrcho­vej inovate, ľadové vrstvičky, zmrznutú firnovú kôru, podmočené vrstvy a pod.). Za kritický spoj vrstiev považujeme tiež ten, kde je rozdiel tvrdosti väčší ako 2 (podľa ručného testu tvrdosti), ale nasledujúcim spôsobom môžeme otestovať každý spoj vrstiev. Podľa obrázku vyrežeme lopatkou až po kritickú vrstvu lichobež­níkový hranol o rozmeroch: spodná základňa 80 cm, výška 60 cm a horná základňa 20 cm (plocha 0,3 m2). Potom lopatkou (najlepšie zalamovacou) ťaháme snehový hranol smerom nadol. Čím rýchlejšie sneh povolí, tým sa zvyšuje riziko, že sa môže spustiť lavína.

Nórska metóda

Nórska metóda (laviny)

Existuje viacero spôsobov ako robiť testy stabilitu snehovej pokrývky, zrozumiteľne súpopísané na vyššie uvedených stránkach. Je tam napríklad aj prehľadná “STOP or GO” karta, kde si odpoveďami na sériu jednoduchých otázok vieme dopomôcť k rozhodnutiu, či pokračovať v túre alebo nie.

Záchrana zasypaného

Keď už príde k najhoršiemu a napriek všetkým opatreniam človeka zasype lavína, najdôležitejšia je tzv. kamarátska záchrana. Teda pomoc ľudí z vašej skupiny, ktorí ostali na povrchu. Preto je dôležité nechodiť do zimného terénu sám, záchranári môžu byť veľmi ďaleko plus nejaký čas trvá aj reakcia na pád lavíny. Rozhodujú prvé minúty. Podľa štatistík je šanca na prežitie pri záchrane do 15 minút 93%. Toto číslo prudko klesá keď po 45 min. je to 26%, po 90 min. 15% a po 120 min. len 10%.  Pri dodržaní zásad správania sa v lavinóznom teréne by sa v ohrozenom priestore mala nachádzať len jedna osoba. Ostatní ju a terén z bezpečného stanovišťa sledujú. Pri odtrhnutí lavíny ohrozeného varujú a snažia si zapamätať v teréne nájazdovú stopu, miesto strhnutia (posledné stanovište postihnutých) a miesto zmiznutia v lavínovom prúde. V okamihu zmiznutia si nájdu v blízkosti výrazný bod (hrudu, kváder snehu, prímes,…) a tento bod sledujú, kým lavína nezastane. Je to tzv. bod kľudu, v okolí ktorého sa zasypaný bude pravdepodobne nachádzať. Ak je to možné, ten, kto mal možnosť pozorovať zosuv lavíny, by sa nemal pohnúť zo svojho stanovišťa, pokiaľ ostatní členovia skupiny podľa jeho udaní neoznačia v teréne uvedené body. Ako postupovať pri záchrane? Popíšeme si dve metódy, ktoré sa líšia tým, či mal človek, na ktorého padla lavína, na sebe vyhľadávač alebo nie.

Postup bez lavínových vyhľadávačov

    • Hľadanie zasypaných pomocou hľadacích prístrojov: Ak mali zasypaní zapnuté prístroje, všetci kamaráti si prepnú hľadacie lavínové prístroje na príjem a hľadajú zasypaných podľa zásad v ďalšej časti

 

    • Prehliadka lavínišťa: Ak zasypaní nemali hľadacie lavínové prístroje alebo hľadanie pomocou nich nebolo úspešné, vykonajú kamaráti prehliadku laví­nišťa. Všetci členovia skupiny si musia uvedomiť, že každá stratená minúta znižuje nádej na záchranu postihnutých. Bezhlavé opustenie lavínišťa bez dôkladnej prehliadky jej povrchu je neospravedlniteľné. Za urči­tých okolností môže prehliadka lavíny poskytnúť postihnutému väčšiu šancu na prežitie, ako dôkladné presondovanie celej laví­ny.Povrchová prehliadka je najoptimálnejšia, ak vzdialenosť medzi pátrajúcimi nie je väčšia ako 4 m. Hľadajú sa: vyčnievajúce časti tela, časti lavínovej šnúry, súčasti výstroje, krvavé stopy. Všetky miesta náj­denia spomenutých vecí je treba na lavíne výrazne označiť (vet­vičkami stromov, kosodreviny a pod.). Ak sneží a fúka vietor, alebo sa stmieva, je nutné označiť aj obrys nánosu lavíny.Ak prehliadka lavíny nebola úspešná, alebo sa nenašli všetci zasypaní, ponáhľa sa najzdatnejší člen zo skupiny (alebo dvaja, ak to zloženie skupiny dovoľuje) podať správu o nešťastí a privo­lať pomoc.

 

    • Správa o lavínovom nešťastí: Správa, pokiaľ je to možné, by mala byť písomná od vedúceho skupiny, aby ústne v rozčúlení a vyčerpaní nedošlo k skresleniu a skomoleniu dôležitých údajov. Hlásenie má obsahovať 4 najdôle­žitejšie body:
      • čo sa stalo (aké lavínové nešťastie, druh a veľkosť lavíny, snehové a poveternostné pomery, najmä dohľadnosť v metroch, smer a sila vetra, teplota vzduchu)
      • kedy sa nešťastie stalo (dátum a presnú hodinu kedy padla lavína)
      • kde sa stalo (čo najpresnejší popis lokality nešťastia, kde je posol, ktorý hlási nešťastie)
      • kto je postihnutý (počet osôb, nacionálie, zranenia, či boli lavínové hľadače zapnuté a preskúšané, ďalšie prostriedky – Recco, ABS batoh, lavínový balón a pod.)

 

  • Hrubá sondáž: Keď prehliadka lavíny nebola úspešná, správa o nešťastí bola odoslaná a stanovištia postihnutých sú v teréne vyznačené, zahája partneri zasypaných hrubú sondáž (rýchlosondáž) improvizovanými sondami (lyžiarske palice po odstránení krúžkov, horolezecké čakany, lyže, slalomové tyče, konáre stromov a kosod­reviny atď.)Pátracie družstvo na hrubú sondáž sa môže vytvoriť už z troch osôb. Pri hrubej sondáži sa držíme nasledujúcich zásad:
    • sondovať sa začína vo vytýčenej približnej ploche zasypania od čela lavíny smerom k odtrhu tak, aby prostredný člen sondujúceho druž­stva kráčal po línii zasypania a družstvo stálo v rade kolmo na túto líniu
    • sondujúci stoja v rade, mierne rozkročmo, dotýkajú sa plecami vzhľadom na lepšiu možnosť dodržania vyrovnanej rady sondujúcich. Vzdialenosť  sond, držaných pred telom je cca 50 cm
    • na povel “Vpich!” sa spustí sonda zvislo pred telom pomedzi špice nôh do snehu
    • na povel „Zdvih!“ sa sonda vytiahne zo snehu
    • po vytiahnutí sond postúpi rada na povel “Dva kroky vpred!” o dve dĺžky topánky (asi 70 cm) vpred
    • presondováva sa štvorec 50×70 cm a pravdepodobnosť zásahu je 80%.
Hrubá improvizovaná sondáž

Hrubá improvizovaná sondáž (laviny.sk)

  • Jemná sondáž: Ak nebola hrubá sondáž úspešná, začnú členovia skupiny jemnú sondáž. Zásady pre jemnú sondáž:
    • sondujúci stoja v rade, rozkročmo asi 50 cm, v rozostupoch na vpravo upažený lakeť. Odstup jeden od druhého je 25 cm, vzdialenosť sond, držaných pre stredom tela je 75 cm
    • vpichy sa prevádzajú medzi topánky a ku špiciam topánok členov družstva
    • družstvo postúpi vpred len o jeden krok
    • povely pri jemnej sondáži: „Ľavá!“, „Zdvih!“, „Stred!“, „Zdvih!“, „Pravá!“, „Zdvih!“, „Krok vpred!“.
    • presondováva sa tak štvorec 25×30 cm a pravdepodobnosť zásahu je 99%.
    • jemná sondáž trvá 4x dlhšie ako hrubá sondáž, väčšinou sa pomocou nej dohľadávajú mŕtve obete lavín po presondovaní celého lavínišťa hrubou sondážou.
Jemná sondáž

Jemná sondáž (laviny.sk)

  • Činnosť pri sondáži: Úspešný zásah sondou sa rozpozná tým, že pocítime iný odpor nárazu (sonda mäkko zapéruje) a zmenou hĺbky vniknutia sondy. Každá presondovaná oblasť sa musí dôkladne označiť (hrubá sondáž po 5 m, jemná po 3 m). Pri sondovacích prácach je potrebné vždy dbať na absolútnu disciplí­nu. Odstupy vpichov musia byť v každom prípade zachované.Ak by došlo k ohrozeniu lavínišťa následnými lavínami, je tre­ba ho okamžite opustiť vopred vytypovanými únikovými cestami. V tomto prípade ostávajú sondy zapichnuté na lavíništi, aby nezavadzali pri úteku záchranárov. Po zastavení sekundárnej lavíny nad miestom sondáže budú záchranári presne vedieť, kde skončili sondáž.Všetci sa musia vyvarovať znečistenia lavínišťa (odpadkami, ohorkami cigariet, biologická potreba sa vykonáva vo väčšej vzdialenosti od lavínišťa po smere vetra), pretože znečistenie by sťažovalo prácu lavínových psov.

Postup s lavínovými vyhľadávačmi

    • Hľadanie zasypaného: Ak je osoba, vybavená hľadacím lavínovým prístrojom strhnutá lavínou, ostatní členovia skupiny začnú ihneď s hľadaním. Prístroje, použité na hľadanie, sa prepnú na príjem. Nepoužité prístroje treba okamžite vypnúť. Hľadanie zasypaného sa skladá z troch fáz:
      • hrubé hľadanie (hľadanie prvého signálu)
      • jemné hľadanie (hľadanie približnej polohy zasypania)
      • dohľadanie (určenie miesta zasypania)

 

  • Hrubé hľadanie – hľadanie prvého signálu: Pri hľadaní prvého signálu je prístroj zapnutý na najväčší dosah. Pokiaľ je známa približná plocha zasypania, bez zdržovania sa začne hľadať v nej.  Záchranár otáča prístrojom okolo všetkých jeho troch osí (všetkými smermi), vykonáva súčasne prehliadku lavínišťa zrakom a sluchom. Vzhľadom k možnosti zasypania prístrojov rôznych typov s rôznym dosahom a rôznou polohou antén sa šírka hľadacieho pásu stanovila na 20 m, aby bola dostatočná rezerva a vylúčila sa možnosť nezachytenia signálu. Podľa počtu záchranárov sa volia rôzne taktiky hľadania prvého signálu. V tejto fáze je dôležitá rýchlosť pohybu záchranára, treba využiť pohyb na lyžiach. Po zachytení signálu záchranár zastane, vyzuje lyže, výrazne označí toto miesto v teréne (napr. skrížené lyže)  a vytýči približný smer k zasypanému otáčaním prístroja. V smere, z ktorého počuje signál najsilnejši­e, bude pravdepodobne ležať zasypaný.
Taktika hľadania podľa počtu záchranárov

Taktika hľadania podľa počtu záchranárov (laviny.sk)

  • Jemné hľadanie – hľadanie približnej polohy zasypania:Druhá fáza hľadanie – jemné hľadanie – sa môže prevádzať dvoma spôsobmi: kolmicami na smer postupu alebo smerom dotyčníc ku magnetickým siločiaram. Aj v tejto fáze sa záchranca pohybuje čo najrýchlejšie, avšak musí byť maximálne koncentrovaný, preto sa odporúča pohyb na pešo bez lyží.
    • Metóda kolmíc: Pri metóde kolmíc sa prístroj drží  v neutrálnej polohe – prísne zvislo a neotáča sa ním. Približovaním sa k zasypanému sa sila signálu zväčšuje. Záchranár postupne zmenšuje dosah prístroja a stanovis­ko pri znížení dosahu si označí. V istom bode sa mu hlasitosť začne strácať. Musí sa vrátiť na predchádzajúce miesto s maximál­nou hlasitosťou a pokračovať v smere kolmom na predchádzajúci smer. Tento postup opakuje, až sa dostane na miesto s najmenším dosahom prístroja. Táto metóda sa odporúča začiatočníkom, lebo dovedie spoľahlivo bez väčších omylov k miestu zasypania.
Metóda dotyčníc

Metóda dotyčníc (laviny.sk)

  • Dohľadanie – určenie miesta zasypania: Prístroj na najmenšom dosahu sa nesie tesne nad povrchom la­vínišťa. V mieste, kde z nánosu zaznieva najvýraznejší signál, sa vykoná presné napichnutie zasypaného sondou a začína s kopaním. Táto metóda je vhodná pri malých hĺbkach zasy­pania.

V tomto článku sme sa vám snažili priblížiť ako a prečo vzniká lavína, ako sa jej vyvarovať a ako v prípade neštastia pomôcť zasypaným. Téma lavínového nebezpečenstva a pohybu v zimnom teréne je však veľmi komplexná. Preto odporúčame si preštudovať dostupné materíaly, podiskutovať so skúsenejšími kolegami a v neposlednom rade prihlásiť sa na lavínový kurz, kde si svoje znalosti aj prakticky precvičíte.

 

Zdroj: Wikipedia SK, ENG, hzs.sk, laviny.sk

Fotogaléria

Kľúčové slová: Alpy, bezpečnosť, lavína, sneh, Tatry, Vysoké Tatry
Zdielajte..
 
Vytlačiť článok..
Aktualizácia

Turista, lezec, cyklista, športovec, jedák hamburgerov. Vo voľnom čase programátor.

Na výšku som chodil na MatFyz, následky mám dodnes. Zhruba v tom čase začali moje výlety smerovať aj ďalej ako za mesto. Odvtedy sme s kamarátmi pochodili všelikde. Od Tatier cez malebnú krajinu Balkánu, člnkovanie po mori pri brehoch Švédska až po národné parky na západnom pobreží USA.

Páčil sa ti článok?

Zanechaj komentár
Hodnotenie článku